Novinár a člen NRSR sa rozhodli vycestovať a čeliť všetkým nástrahám, ktoré im pod nohy hádže koronavírus, HA! Ľahké to nebolo, nie je, a ani nebude!
Kam pôjdeme?
Z troch rôznych plánov sme sa rozhodli práve pre South-West plán, ktorý nám zaistil “pevnú” zem pod nohami a akúsi záruku, že prejdeme len vďaka európskym očkovacím certifikátom. Druhou variantou plánu bol Škandinávsky polostrov a všetky susediace krajiny. Treťou? Tým je východ. Uskutočniteľný je, no nakoľko, keďže krajiny smerom na východ farbíme na čierno? Počkáme a uvidíme.
Plánovanie tohto eurotripu bolo prinajmenšom na týždeň čistého vyhľadávania, rezervovania a rozpočtového plánovania pre celú skupinu.
Balenie? easy af
Po poslednom eurotripe stopom som si uvedomil, že menej je niekedy viac a polovicu Európy viem prejsť aj bez batohu, ktorý má 25 kilogramov a štyri konzervy tuniaka. Po prvé, dôležité je spísať si list veci, ktoré mi na ceste určite pomôžu. Ja na to jednoducho kašlem. Vzal som si krátke nohavice, ktoré sú vhodne aj na párty aj na cestu. Ide predsa o pohodlie. Teplakové šortky, plavky, tri tričká a jedno tielko. Hygienické pomôcky akými sú napríklad zubná kefka, malá zubná pasta za 35 centov z DM Drogérie, pas, občiansky, spodné prádlo, ponožky, klobúk, mikinu a dlhé nohavice len pre istotu do lietadla, osem respirátorov, aby som ich mohol rozdávať aj svojmu svedomiu a žuvací tabák, však fajčiť na palube lietadla nemôžeš. Proste lowcost.
Plan “A”, Ponta Delgada
S kurzom na Bukurešť, Konstancu, Sofiu, Atény, Ponta Delgadu a Lisabon. Už počas rezervácie ubytovania nám sťažovalo podmienky hneď niekoľko faktorov. Dostaneme sa tam vôbec? Budeme dovtedy zaočkovaní? Aké sú autonómne opatrenia mimo európskeho očkovacieho certifikátu a tak ďalej…
Našťastie, krajiny sa podrobili Európskej únii a k dnešnému dňu od nás nepýtajú nič iné ako green pass a nejaký ten registračný formulár, ktorý je potrebný predložiť kontrolujúcim autoritám pred vstupom do príslušného štátu.
Ghe-Ghe, ale mi to preložíme
Prekladanie letov je síce frustrujúce, no i cez to sa dá “preletieť” šťastím. Myslím to tak, že ak aj nám preložili vopred zarezervované lety, mali sme tú dávku šťastia, že nán nízkonákladové letecké spoločnosti ponúkli taký let, ktorý nam v značnej miere vyhovoval. Nevyhli sme sa však tomu, že sme museli už pred vycestovaním zrušiť dva lety, a aj keď nám ponúkli náhradný let, nemohli sme ho prijať, kvôli tomu, že nám “nehral do karát”. Vynašli sme sa tým spôsobom, že sme napríklad zabookovali let z Lisabonu do Viedne len v tretinovej cene jeho predošlej hodnoty, vďaka avízu z facebookovej stránky Tour De Svet, bolo to len ďalšie šťastie, z ktorého nejde čerpať celý život.
V skratke
Cestujem za priateľom do Piešťan, kde jednu noc prespíme, ráno sa pomocou “nevyhorených” ŽSR dopravíme do Bratislavy, odkiaľ budeme pokračovať smerom na letisko vo Viedni. Odtiaľto začne plán Bukurešť, ktorý vám, vážení, priblížim v najbližšom článku, ak nebudem v hnusnom vlaku s “B”-čkovým pivom, na ktoré ešte zatiaľ mám.
Čoho sa bojíme?
Nikoho, len Boha. Áno, no i toho, že na nás vyskočia nečakané poplatky v zložení PCR testov a povinnej karantény, za ktorú sa nedoplatíme v nadchádzajúcich dvoch študentských rokoch.
Už z predošlých, vlastných skúseností, útek je najlepšia ochrana. Kričať pri tom môžete hocičo, aj tak… no utečuete.
Snáď som nič nezabudol, ak aj áno, spomeniem to v článkoch, ktore budem písať po ceste v každom meste.
Držte nám prosím palce, budeme potrebovať vašu podporu a priazeň!
