Po Rumunsku, Bulharsku a Grécku odlietame s prestupom cez Taliansko do Portugalska a nakoniec na Azorské ostrovy. Tie sú naším cieľom, na ktorý sme sa počas celého eurotripu zameriavali a nevedeli sme sa ho dočkať.
Nekonečná cesta
Z Atén sme sa do Ponta Delgady, ktorá je hlavným mestom Azorských ostrovov, presnejšie ostrova Svätého Michala, dostali za 140 eur s dvoma prestupmi. Prvý bol na milánskom letisku Bergamo, kde sa na nás nevzťahovali povinnosti akým bolo napríklad neopustiť letisko.
Tak sme sa s Tomášom vybrali do obchodného centra v blízkosti. Prezreli sme si obchody a po prvý raz za celý eurotrip sme sa rozhodli najesť sa vo fastfoodovej reštaurácii Burger King. Na prestup sme mali zhruba štyri hodiny. Touto skutočnosťou sa ani jednému z nás nechcelo čakať na letisku kvôli ďalšiemu odletu do Porta.
Bezdomovci pred letiskom
V „Miláne“ sme nič zaujímavé nezažili, až na viacero ľudí, ktorí prespávali pred bránami letiska ako bezdomovci. Jedna z dedukcií bola tá, že títo ľudia neprešli kontrolami a nepustili ich na odlet a teda musia čakať pár dní pred letiskom, aby sa dostali do finálnej destinácie. Predsa to bol len strategický bod na našej ceste do stredu Atlantického oceánu, tak sme toho veľa nestihli. Nakoniec sme bez komplikácií a žiadnych väčších kontrol na letisku dosiahli Porto, kde sa k nám pripojil ďalší dobrodruh, Lukáš. Toho už Tomáš dobre poznal. Jeho prítomnosť na Azorských ostrovoch sa neskôr značnou mierou osvedčila.
„Horí ti maštaľ“
Niečo pred polnocou sme dorazili do Ponta Delgady. Doteraz máme všetci v nosoch zápach ako z maštale. Na letisku ostrova Svätého Michala bolo cítiť hnoj kráv. Po prílete nás z odletovej haly roztriedili do dvoch táborov. Prvý si mal pripraviť očkovací certifikát alebo potvrdenie o PCR testovaní, a ten druhý si musel pripraviť peniaze za test, ktorý vykonávali priamo pred letiskom. V prípade, že by niekomu z pricestovaných ľudí vyšiel pozitívny test na prítomnosť koronavírusu, zrejme by skončili ako tí, ktorí prespávali na letisku v Bergame pred bránami.
Večné kontroly
Všetkým trom nám skontrolovali naše certifikáty v digitálnej podobe a tak sme sa pobrali do centra Ponta Delgady taxíkom za 20 eur. Tam nás už čakal náš hostiteľ z ubytovania. V Ponta Delgade sme strávili len dva dni. Dokonale to stačilo na prehliadku mesta, hlavných atrakcií a jedinej oficiálnej pláže. Atmosféra mesta rezonovala akousi náladou ako z telenovely. Bolo očividné, že sme v strede Atlantiku, niekde medzi Európou a Amerikou.
Pokiaľ nie ste očkovaní, tak sa budete musieť na šiesty deň po príchode na Azorské ostrovy skríningovo otestovať. Je to však hradené tunajšími orgánmi.
Bývanie na ostrove
Celý pobyt sme rozdelili do dvoch ubytovaní prostredníctvom Airbnb. Prvé bolo priamo v centre Ponta Delgady a druhé bolo v strede ostrova, neďaleko malebného mestečka Vila Franca do Campo. Odtiaľto sme mali jednoduchý prístup takmer všade.
Nanešťastie sa nám nepodarilo prenajať si auto, keďže boli zarezervované turistami už v dvojmesačnom predstihu. Majitelia tohto domčeku, kde sme mali ostať nám nerozumeli takmer ani slovo a my nim už vôbec. Rozmýšľali sme aj nad prenajatím motoriek, no Lukáš by so svojou 20-kilogramovou batožinou veľmi nenajazdil, jedine, že by ju za sebou ťahal ako prívesný vozík. Nakoniec sme sa do Vila Franca do Campo dostali pomocou mestskej hromadnej dopravy, ktorá je vopred ťažko predvídateľná.
Lístok na autobus v rámci ostrova zaplatíte v závislosti od vzdialenosti no neplatili sme viac ako päť eur za cestu.
Obydlia, ktoré stoja pri miestnej komunikácii alebo inej ceste sú nebezpečné, pretože stačí krok od dverí a stojíte priamo v jazdnom pruhu. Inak povedané, chodníky tu majú šírku nie viac ako 50 centimetrov.
Najväčší gól bol, keď postarší majiteľ prišiel späť, vytiahol si z chladničky pivo, niečo si zahundral popod nos a na aute odišiel. Snažil som sa s nimi komunikovať po španielsky, ale povedali, že hovoria len Portugalsky a tak sme sa zubami nechtami nakoniec nejako dohodli. Všetko nám poukazovali a konečne sme už s Tomášom nemuseli spať na jednej posteli. Každý mal svoju izbu na poschodí a všetko ostatné spolu so záhradkou a grilom sme mali vzadu. Jedna noc nás tu vyšla zhruba 30 eur.
Čo na Azoroch?
Jednoznačne odporúčame pozorovanie veľrýb a delfínov. Zaplatíte na osobu 60 eur, ale je to zážitok na celý život.
Video z prieskumu a sledovania veľrýb. Táto sa práve pripravovala na hlbší ponor, kde už na dne hľadá svoju potravu
Tomáš by vám o tom vedel porozprávať svoje, ten mal zážitok akurát tak z dvoch portugalských turistov, ktorí mu tienili celý výhľad na prieskumnom člne a rozryli mi holennú kosť, ako za párenia diviakov.
My s Lukášom sme mali miesta na špici člnu, odkiaľ sme mali minimálny rušivý vplyv ľudí pred nami. Za štyri hodiny sme boli svedkami Vorvaňa tuponosého a Kapverdských delfínov. Jednoducho, šlo o „lifetime“ zážitok.
Zážitky, ktoré odporúčame
Šnorchlovanie a potápanie sme síce nestihli, ale nahradili sme to súkromnou jazdou so sprievodcom v Mercedese po celom ostrove na celý deň.
Videli sme viacero jazier, známe výhľady neďaleko dedinky Nordeste, jedinú čajovú plantáž v Európe, Sete Cidades, kde je veľmi ťažké vystihnúť dobré počasie (ten výhľad možno poznáte z príbehov DJ EKG, ktorý si na tomto výhľade zahral svoje sety) a množstvo ďalších dych-berúcich miest, ktoré len tak niekde neuvidíte.
Nádherné jazerá na ostrove
Lagoa de Fogo, v doslovnom preklade je to Ohnivé jazero, ktoré bolo len hodinu a pol od nášho ubytovania v strede ostrova a to všetko len v rámci prechádzky. Tam sme sa s Tomášom vybrali len tak, lebo sme mali čas.
Nič lepšie sme ani urobiť nemohli. Bolo tam minimum turistov a cestou tam sme sa cítili ako v Jurskom parku. Obklopovala nás panenská príroda a krásne chodníčky sprevádzajúce ligotavými, prehľadnými potôčikmi. Síce som tam zapadol topánkami v blate, ktoré ma skoro zjedlo, no stálo to zato.
Pláž Praia de Água D’Alto
Veľká pláž s reštauráciou a barom v jednom. Zažili sme tu nesmierne veľa srandy. Vlny sú však na tejto pláži veľké, dokonca by sa na nich dalo surfovať, čo sme my nestihli.
Cez deň je tu veľa ľudí a v bare je tažko nájsť voľný stôl. Rozhodne by to bola najpohodlnejšia a najzábavnejšia pláž počas nášho pobytu na ostrove Svätého Michala. Ostatné pláže sú plné kameňov a ťažšieho prístupu k vode, kvôli útesom, ktoré lemujú pobrežie celého ostrova.
Sledujte Couchsurfing
Pomocou tejto aplikácie sa dokážete ubytovať zdarma, ale i povyraziť si s ľudmi pomocou funkcie „hangouts“. Spoznali sme tak pár ľudí, ktorí sa k nám pridali do termálnych kúpeľov v mestečku Furnas, ktoré je známe nie len termálnymi prameňmi, ale i rozľahlou záhradou, v ktorej sa tiež dá kúpať.
Na Azorských ostrovoch sme minuli najviac. Za letenky sem to bolo zhruba 140 eur z Atén s dvoma prestupmi. Ubytovanie nás vyšlo za každého okolo 200 eur a za ostatné aktivity a jedlo sme minuli nie viac ako 300 eur. Dokopy nás tak Azorské ostrovy vyšli s cestou nie viac ako 700 eur za týždeň. Lepšie sme však toto leto zažiť nemohli. Eurotrip pokračuje v smere na Lisabon až napokon „konečne“ domov.
Na záver, prehľad vyhotovených fotografií zachytujúce krásy Azorských ostrovov