Len si tu predstavte romantiku so svojou polovičkou. Chýba len víno, deka a možnosť cestovať.
Libanon rozhodne nepatrí medzi mainstreamové turistické destinácie sveta. V najbližších rokoch sa to však zmení. Nie každá krajina sa môže pochváliť tým, že môžete lyžovať a „chytať bronz“ na pláži v ten istý deň. Momentálne je turizmus na vzostupe a počet návštevníkov každým rokom rastie. Niet sa čomu diviť, Libanon má čo ponúknuť.
Vegetariáni si v libanonskej kuchyni prídu na svoje
Libanonské jedlo je na strednom východe preslávené. Medzi tradičné pokrmy patrí kibbeh, grilované jedlo pripravované z mletej pšenice, jahňacieho mäsa, cibule, mletej škorice a korenia. Vegetariáni si nemôžu nechať ujsť tradičný libanonský šalát fattoush, ktorý sa podáva s kúskami pita-chlebu. Nemôžme zabudnúť na manoushe, ktorá je tiež známa ako libanonská pizza servírovaná s rajčinami, olivami a mätou.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Libanonci, Arabi alebo starovekí Feníjčania?
Libanonci sú medzinárodne považovaní za Arabov, aj keď väčšina Libanoncov o sebe tvrdí, že sú potomkovia Feničanov, starovekých obyvateľov Libanonu. Boli to veľmi dobrí obchodníci a moreplavci. Zakladali kolónie po celom Stredozemnom mori. Najznámejšia z nich bola Kartágo. Feničania tiež vytvorili prvú abecedu, ktorú podľa legiend neskoršie prebrali Gréci a Rimania.
Všetci obyvatelia boli výrazne ovplyvnení Francúzskom, keďže Libanon bol bývalou francúzskou kolóniou, v rokoch 1923-1946. Doteraz je Francúzština druhým úradným jazykom, samozrejme až po Arabštine. Je vidieť aj vplyv francúzskej architektúry, hlavné mesto Bejrút je považované za Paríž Blízkeho východu. Za poslednú dekádu sa stala veľmi populárnou angličtina. Nie je ťažké stretnúť domáceho, ktorý hovorí plynule troma svetovými jazykmi.
Ukážková náboženská symbióza
Libanon je nábožensky najrozmanitejšia krajina stredného východu. Vláda tu registruje až 18 náboženských smerov. Nájdete tu Moslimov, Kresťanov, Drúzov a aj malú komunitu Židov. Napriek občianskej vojne, ktorá skončila v deväťdesiatych rokoch. Náboženské sekty dokážu medzi sebou vychádzať v dobrom. Dôkazom toho bol napríklad vianočný stromček postavený priamo pred najväčšou mešitou v krajine. Libanon je tiež jediná krajina na strednom východe, ktorá má za prezidenta kresťana. Pápež Ján Pavol II. kedysi o krajine vyhlásil: „Libanon nie je len krajina, je to odkaz.“ Nájsť na tej iste ulici mešitu a zároveň kostol nie je nič netradičné.
Lyžovanie a opaľovanie v ten istý deň
Libanon je známy tým, že ráno môžete stráviť lyžovaním a na obed sa opaľovať na pláži. Nájdete tu najlepšie lyžiarske strediská na strednom východe, ktoré sú otvorené iba v zime, ale v mori sa môžete kúpať po celý rok.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Očarujúca príroda
Za najznámejšiu prírodnú pamiatku je považovaný vodopád v Baatarskej rokline. Roklina je tvorená troma kamennými prstencami, ktoré sú od seba oddelené. Miestni obyvatelia roklinu nazývajú „Jaskyňa troch mostov“. Okrem vodopádu v Baatarskej doline stojí za zmienku aj vodopád Afqa a Baaklinske vodopády.
Jeita Grotto je jaskynný komplex nachádzajúci sa neďaleko Bejrútu. Komplexom tečie podzemná rieka Nahr el-Kalb, k dispozícii máte člny, v ktorých sa môžete plaviť jaskynným komplexom. Jaskyňa má čarovnú atmosféru a údajne sa v nej nachádza najväčší stalaktit na svete, ktorý meria osem metrov.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Raouche rocks
Dve skaly nachádzajúce sa len pár metrov od pobrežia Bejrútu, sú považované za jeho symbol. V jednej zo skál je prírodne vytvorený tunel, ktorým môžete preplávať.
Cédre
Libanon je prezývaný aj „krajina cédrov“, nie nadarmo má Libanon na svojej vlajke céder. Tieto stromy tu boli uctievané už od staroveku, podľa biblie bolo drevo z cédrov využité pri stavbe Jeruzalemského chrámu, králom Šalamúnom. Z cédrov sa tiež stavali najlepšie lode a pri obradoch boli použité ako obetné dary. Ich extrakt sa používal pri liečbe rán. Cédre sú dlhoveké, niektoré sa dožívajú aj 1000 rokov. Libanonci si túto drevinu veľmi cenia a je zakázané ich ťažiť.
Unikátna história
Názov Libanon je starý štyritisíc rokov a je odvodený z Aramejského slova “Laban“ v preklade: „biely.“ V Biblii sa tento názov nachádza až 71-krát čo už samo o sebe vypovedá o veľmi starej histórii krajiny. Celé tisícročia bola táto krajina vystavená vplyvom mnohých kultúr, či už išlo o Feničanov, Peržanov, Grékov, Arabov, Turkov alebo Francúzov. Pod mešitami boli nájdené kostoly a chrámy Feničanov. Bejrút a Byblos sa považujú za jedny z najstarších trvalo osídlených miest na svete. Pričom ich história je stará 5000 rokov. V Baalbeku by ste našli staroveký rímsky chrám boha Jupitera a v pobrežnom mestečku Batroun pozostatky starého feničanského múru. Pokiaľ chcete poznať históriu dopodrobna tak môžete navštíviť národné múzeum v Bejrúte.
Libanon je malá krajina, rozlohou je menšia ako východné Slovensko. Napriek tomu má však čo ponúknuť. Nie nadarmo sa mu hovorí “Švajčiarsko Stredného východu.“ Pokiaľ vás Libanon zaujal tak neváhajte a navštívte tento malý kus zeme s veľkou históriou.
