Shutterstock
Dobrodružstva z Istanbulu, časť druhá.
Day two.
Len čo som otvoril oči, mal som pocit akoby som bol doma. „Určite to poznáte aj vy keď sa po zobudení cítite ako doma, obzriete sa a ste niekde úplne inde.“ Od domova to malo až príliš ďaleko. Steny, postele a podlaha vyzerali tak, že som si v duchu povedal: „No ty kokos, ja som u nás v Košiciach, v cigánskej osade“. Zobudil som Maroša. „Čo jé?“, povedal rozospatý Majo.
Potulky po Istanbule
„To kde sme Maroš?!“ opýtal som sa a začal som sa smiať. „Ja viem…ja viem“ a rozosmial sa tiež. Chýbala Karolína… Zľakol som sa že nás tu po jednom budú z tohoto hostela unášať a že sa lepšie predávajú Poliaci ako Slováci.„Kde je Karolína“, pýtam sa Maja. „No, keď toto videla kde spala … utekala domov“, rozosmiali sme sa obaja, ale pochopil som že odišla domov do Varšavy o niečo skôr. Takže, bez sme ostali už len piati Slováci a jeden Poliak. Wi-Fi som chytal len hore v rohu pri najväčšej plesni, tak som ešte asi hodinu a pól hľadal (v rohu) kam sa vyberieme na krížovú cestu po Istanbule. Nemal som čo robiť kým ostatný ešte spali. Dievčatá už povstávali, no ešte klasickú ženskú „minútu“ sme čakali kým sa dajú dokopy. Prešla hodinka a pól a tak sme sa na dievčatá vykašľali. Plán cesty bola Modrá mešita, Hagia Sofia, Yerebatanská cisterna a nakoniec len tak blúdiť po meste.
Vyzujte sa
Prvé, čo sme navštívili bola práve spomínaná Modrá mešita ktorá svojou veľkoleposťou zatienila dosiaľ všetky stavby, v ktorých som bol, a ktoré som kedy videl. Prvý problém ktorý čakal mňa, Maroša a Jakuba, bol takýto: Ak vchádzate do mešity musíte sa vyzuť! Neviem čo bolo horšia možnosť, vojsť obutý a že vás strážnik „kvérom“ zastrelí, alebo to že smradom z nôh sa to bude brať ako chemický útok.
Kubovi nič, Kubo je v pohode
Tak sme to skúsili ako narušitelia pokoja v mešite bez topánok. Prvé čo na vás v každej mešite urobí dojem je mäkký koberec, otvorený priestor bez bariér a ticho. Tak, my traja sme si teda sadli ako všetci ostatný na ten hebký koberec, ktorý je vo vnútri všade. Opreli sme sa o stenu a povedali sme si, že sa tu ešte chvíľu zdržíme, pretože nám tam bolo abnormálne pohodlne. „Kubo, get up bro“, on tam dilino normálne zaspal. Zobudil sa, otriasol a šli sme spokojne ďalej.
Hneď cez cestu sme mali Hagiu ale bolo tam veľmi veľa ľudí, tak tam šiel len Jakub s Marošom a konečne po dvoch hodinách došli už aj herečky: Zuzka a Janka.
Tak oni vošli dnu, ja som sa ešte kochal fontánou medzi mešitami odkiaľ mám aj najviac fotiek z tej nudy, čo som tam sedel, tak som sa asi sedem ľudí opýtal za polhodinu nech ma odfotografujú. Z jednej strany, z druhej strany, v pozadí s jednou mešitou aj s tou druhou no všetci a všade ma fotili. Konečne vyšli z Hagii a teraz pozorne čítajte: „3/4 Sofii je z vnútra v rekonštrukcii, počuli sme vŕtačky a všade bolo lešenie“, úplne nahnevaný Maroš ,keď zistil že tých 16EUR mohol dať radšej na kvalitnejší alkohol.
Impozantné architektonické skvosty
Hneď potom sme šli do Yerebatanskej cisterny. Zišli sme dole schodmi do podzemia, vychutnali sme si tú „tajomnú“ hudbu, v pozadí bolo počuť ako z pilierov padajú kvapky do vody. Bolo to kúzelné miesto, kým neprišla „škola v prírode“ cez 30 detí ktoré tam revali, kričali, šuchotali. Hovorím si: „Dobre Denis, nádych, výdych. Dnes nikto nezomrie“. No chvála Bohu, niečo sme v cisterne stihli pozrieť aj v pokoji. Vrelo odporúčam túto pamiatku, je bez väčsieho počtu detí. Ak sa tam v živote dostanete, vyhľadajte stĺp ktorý je venovaný všetkým ľudom, ktorí pri stavbe tohoto extrémne náročného projektu zahynulo. Prejde vami niečo ako „elektrošok“, a nie nedotkol som sa vodivého zábradlia!
Po týchto nádherných pamiatkach, sme boli tak unavení, že v každej mešite kde sa dalo, sme si na polhodinu zdriemli, taktiež odporúčam hocikde v Turecku ak prídete do chrámu, môžete tam len tak oddychovať sú to naozaj miesta kde sa budete cítiť skvelo a načerpáte sily …
Pár tipov čo v Istanbule odporúčam navštíviť
- Modrá mešita (Sultan Ahmet Mosque)
- Nepite vodku Bazooka ani Istanblue. (toto vám tu nechám všetky časti tejto série)
- Yerebatanská cisterna
- Hagia Sofia(no radšej po opravách, ak nechcete počuť v chráme vŕtačky a iné bludy)
- Vežu Galata
Tento deň bol o čosi mierumilovnejší, ale to čo sa stane zajtra, nemám slov. No môžem povedať, že zatiaľ je Istanbul mojím najväčším zážitkom.
