A po tejto fotke mi chceli predať drogy
V Lisabone sme nemali dostatok času nato, aby sme si toto veľkolepé mesto na pobreží Portugalska prezreli zdola-hore a zprava-doľava. Avšak, mali sme dosť času zažiť atmosféru mesta a honosné miesta.
Po prílete z Azorov na letisko Portela v Lisabone sídliace v bezprostrednej blízkosti mesta „nás“ vítali médiá. Samozrejme všetok ten ošiaľ tam nebol kvôli nám, ale pre olympijskú výpravu portugalských športovcov.
Z lisabonského letiska sme sa do centra mesta dostali pomerne jednoducho, metrom. Stálo nás niečo okolo päť eur a vystúpili sme neďaleko centra, pretože náš Airbnb hostiteľ nám umožnil uschovať si batožinu v apartmáne, ktorý sa v tom čase upratoval.
Za celý eurotrip sme minuli nie viac ako 800 eur, prešli sme šesť destinácií. Po ceste sme nemali žiaden väčší problém s prechodom medzi krajinami. Jednoducho „dream trip“.
Potom, čo sme si uschovali veci na ubytovaní, mohli sme sa voľne, bez ťažšej batožiny prechádzať po hornatom meste. Už na samom začiatku nás prekvapili malebné a úzke lisabonské uličky. Z nich ste mohli cítiť príjemný chlad a pivničnú vôňu. Schody boli takmer na každom kroku, preto bolo výhodou, že sme nimi prechádzali bez batožiny.
Bezcieľne sme blúdili uličkami až sme sa napokon dostali na bulvár, ktorý mňa Tomáša i Lukáša nasmeroval na Praca do Comércio, odkiaľ nám do oči padol triumfálny oblúk, ktorý symbolizuje nový začiatok života v meste po ničivom zemetrasení, rozsiahlych požiaroch a vlne tsunami. Tieto prírodné živly zrovnali väčšinu mesta so zemou v roku 1755. Musíme však spomenúť, že domáci vedia veľmi dobre vycítiť, kto je turista a kto je domáci. Pouliční kšeftári sa nám na každom kroku snažili predať okuliare, ba aj drogy na námestí pred oblúkom. Čašníci striehnu na každom rohu a už-už vás usádzajú do ich reštaurácií s tým, že majú najlepšie jedlo a ceny v meste. Žiaľ, tieto ponuky mi na nálade nepridali, naopak, bol som z toho nervózny. Je cítiť ten nátlak a umelú zhovievavosť, ktorá žiari z každého obchodníka na ulici.
„Také na Slovensku určite nemáte“
Povedal díler, keď sme sa ešte stále kochali rozľahlosťou a majestátnosťou námestia hneď pri Atlantickom oceáne, kde je ľudí a ľudí na každom kroku. Doteraz nedokážem pochopiť, ako je možné, že chlapík, ktorý mi v strede, za bieleho dňa ponúkal hašiš a kokaín, nesedí v policajnom aute so želiezkami na rukách. Však to sa v podstate divíme aj na Slovensku v iných kauzách a na podstatne dôležitejších miestach a pozíciách.
Keep the traditions alive
Neskôr sme sa rozhodli si nakúpiť magnetky a Lukáš aj pohľadnicu, ktorú svojej starej mame posiela z každého navštíveného miesta (pozn. red.: veľmi pekná tradícia). Suveníry, ako som sa z každého miesta, kde som bol, sa dajú zjednávať a ak prejavíte nezáujem, môže prísť ešte lepšia „záverečná“ ponuka.
Žltá brázdi ulicami
Ikonické, lisabonské električky som si predstavoval naozaj o kúsok inak. Namiesto klasických žltých jednovozových strojov sme videli síce rovnaké kabíny, no oblepené reklamami. Nestihli sme sa nimi zviezť, lebo sme nemali čas na pátranie po lístkoch a čo najviac, nemali sme hotovosť, ktorou by sme u vodiča zaplatili. Výber z bankomatu pre nás znamenal nežiadúci poplatok a navyše každé ušetrené euro bolo zarobené euro. Je tu však trasa, ktorú ďalším, možno tým, ktorí majú hotovosť, odporučili. Je to trasa v linke číslo 28, ktorá prechádza najdôležitejšími mestskými pamiatkami a miestami, ktoré by ste mali vidieť.
Portugalský parlament
Možno nami nepochopený, no stále, je to jedna z budov, ktorú je aspoň z úcty k mestu pekné navštíviť. Navyše, zhruba 15 minút pešou chôdzou dorazíte k prekrásnym záhradám Jardima Guerra, v ktorom mnoho domácich kráti svoje chvíle. My sme využili náš čas na sledovanie otváracieho ceremoniálu Olympijských hier v Tokiu.
Najkrajší výhľad na celý Lisabon je nezameniteľne ten s názvom Miradouro da Senhora do Monte, kde sa aspoň na chvíľu dokážete zbaviť ťažobných myšlienok stereotypnej existencie, napríklad z práce. Od centra sme sa sem dostali ako inak, peši, za nie viac ako 40 minút. Po ceste sme si tiež mohli vychutnávať zákutia a ulice, ktoré opisujú reálny život a príbehy z ulice. Videli sme mnoho pouličných umeleckých diel, svojou pestrosťou a rozmanitosťou paradoxne vytvárajú celok, ktorý definuje liberalistickú ideológiu.
Leštený medveď
Na pláž sme sa rozhodli ísť taxíkom. Cesta trvala asi 20 minút z centra a stála nás 15 eur. Vodič prišiel v naleštenom Mercedese a bez žiadnych komplikácií nás tam odviezol. Bola to piesočnatá pláž s viacerými reštauráciami, barmi, sprchami, ktoré ju lemovali. Do oceánu sa mi už nechcelo a tak som sa rozhodol ani neprezliekať do plaviek a len tak rozjímať na pláži. Chlapci sa šli prejsť a ja som sledoval loď v diaľke. Neskôr sa ku mne vzduchom unášaný zvuk dostal až potom, čo som nad loďou zbadal pár malých oblakov, ktoré vystupovali z lode. Neskôr mi došlo, že je to vojnový križník, ktorý zrejme nacvičoval paľbu z kanónov. Bolo to impozantné, ako si paradoxne ležím na pláži a vzadu, niekoľko námorných míľ páli z kanónov námorné delostrelectvo z lode.
Portugalsko bez portského nie je Portugalsko
Bez portského vína sme sa nemohli vrátiť domov a tak sme si našli obchod, v ktorom boli k predaju. Takto sa náš nákupný košík rozvíjal o magnetky, víno, pohľadnice, až sme prestali myslieť na jedlo a nápoje. Už bol takmer večer a tak sme sa vzali na ústup pred rušným mestom a „biznismenmi“ z ulice a zavítali späť na naše ubytovanie. Ako vždy, kúsok sme si pospali a v neskorších hodinách som na chlapcov naliehal s tým, aby sme šli ešte na ružovú ulicu, ktorú nám poradila jedna z „couchsurferiek“ ešte na Azorách. V plných uliciach sme si dali v jednom z barov Caipirinhu, typický brazílsky drink, a potom nás už obsluha citlivo vyhnala, že po 22:30 už musíme byť preč so zreteľom na aktuálne opatrenia v Portugalsku.
Cez Bistro tu neobjednáte
Nesmiete zabudnúť dať si k raňajkám aj ich tradičné sladké pečivo, koláč s pudingovou náplňou v lístkovom cestu, posypaný škoricovou chuťou. Na túto chuť nezabudnete ani po týždňoch, čerstvo si ju vybavujem ešte teraz, so slinou na kraji pier. Jedlo na izbu som si objednával cez aplikáciu GLOVO, ktorá je ekvivalent k našej aplikácii Bistro alebo Wolt. Za pizzu s expresným a šikovným dodaním kuriéra som zaplatil zhruba 11 eur.
Vaše meno sa s gramatikou nestretne
Ako v Starbucks píšu mená na poháre nápojov, tak ich píšu aj v jednej z pizzerií v blízkosti nášho ubytovania. Potom, čo sa ma opýtali, ako sa volám, odpovedal som Denis aj keď mi napádali rôzne nadávky, ostal som solídny. Predavač sa ma opýtal, či som z Talianska, nepochopil som, prečo sa to opýtal, a až po výdaji pizze v krabici mi to došlo. Na krabici bolo napísané namiesto Denis, VENICE. Aj takéto maličkosti dokážu človekovi urobiť pekný deň.
Celé toto dobrodružstvo by sa dalo nazvať tmavým odtieňom raja. Dalo nám to množstvo zážitkov, skúseností a netrpezlivosti pre ďalšie výlety v živote. S tými vás v plnom znení oboznámime, akonáhle prídeme z Malorky a Katalánska.
