Vďaka Slovak Lines sa za necelých osem eur dostávame na viedeňské letisko, odkiaľ už letíme priamo do Bukurešti.
Ešte pred odletom. Ak preferujete platby v hotovosti, rozmeňte si peniaze ešte na Slovensku. Rumuni sú obchodníci, a tak môžete na nákupoch rumunskej Lei stratiť viac.
Prvý dojem už na Schwechate
Potom, ako sme sa už po kontrolách ocitli na odletovej bráne, nás ďalej sprevádzalo množstvo ľudí, detský krik a plač a nezodpovední cestujúci bez respirátorov.
Letenka z Viedne do Bukurešti nás každého stála nie viac ako 30 eur.
WizzAir nám pred odletom poslal dokumenty, ktoré je “potrebné” pred odletom vytlačiť, vyplniť a odovzdať pred a po prílete do krajiny. Keď sme sa opýtali zamestnancov na vstupnej bráne do lietadla, či im tieto dokumenty s deklaráciou o neinfekčnosti máme dať, odpovedali, že o tom nič nevedia.
Čakali sme, že lietadlo bude do takejto destinácie poloprázdne, no opak bol pravdou.
Naše ubytovanie síce nebolo v srdci “balkánskeho Paríža”, no pre “lowcost” cestovateľov ako stvorené. Spálňa bola malá a úzka, sprcha s výhľadom na mesto a naopak, kuchynka a balkón väčší ako celý apartmán. Tam by ste s vínom chceli byť až do východu slnka.
Ubytovanie v Bukurešti nás stálo dokopy 37 eur.
Potom, čo sme sa ubytovali, mi napísala kamarátka z predošlej mládežníckej výmeny Erasmus+. Chcela nám mesto ukázať, no hovorili sme si, že takto večer sa nám už naozaj nič nechce.
Predsa sme sa však rozhodli to využiť a šli do ulíc, pardón, na cesty. Vera prišla s priateľom na kabriolete a kompletne celé mesto nám za tri hodiny jazdy bez strechy poukazovali. Zdôraznili tiež, že pokiaľ prichádzate za kultúrou, stačia Vám tu dva dni. Ak však prichádzate za zábavou, nestačí ani týždeň.
Na autoprehliadke nám vysvetľovali, čo pre rumunskú mládež znamenajú autá. Zraz “autičkárov” bol takmer všade. Dokonca aj pred parlamentom, kde sa svojimi autami prezentovali.
Rumunsko je národ, ktorý miluje autá, správnu sebaprezentáciu, velkolepé pohostenia, hlučne rozprávanie a trúbenie pri každej príležitosti.
Rumunské Champs Élysées je na ulici Piata Arcul de Triumf. Je to akási obdoba ikonického Víťazného oblúku v Paríži. Pred parlamentom sa v noci rozsvietia svetlá na obrovský komplex fontán, ktoré dodávajú Bukurešti zvláštno-príjemnú atmosféru.
Deň druhý
Navštívili sme druhú najväčšiu budovu hneď po Pentagone (nemyslíme ten v Petržalke), Parlamentný Palác. Je naozaj obrovský a z každej strany dôkladne strážený.
Dostali sme sa k nemu metrom, ktoré hodnotíme na jedničku s hviezdičkou kvôli prístupnosti, rozloženiu zastávok, nie veľkej obsadenosti a spôsobu platby. Stačí jednoduché priloženie k terminálu a nepotrebujete ani lístok, otvoria sa Vám dvierka a môžete ísť na nástupište.
Metro stálo v prepočte na eurá len 50 centov.
V Bukurešti toho naozaj nie je veľa na čo pozerať. Ako tvrdili miestni, Bukurešť a hlavne jej severné časti, sú najmä pre zábavu a lifestyle.
Odchod do Konstanci
Lístok z Bukurešti do obľúbenej prímorskej destinácie, Konstanci, nás stál 12 eur. Sú to dve hodiny cesty priamočiaro až na východný cíp krajiny, ktorý obmýva Čierne more.
Za ubytovanie sme tu zaplatili 34 eur každý.
Okrem ikonického kasína v Konstanci z 19. storočia, (ktoré sa rozhodli v čase nášho príchodu prerábať) a piesočných pláží, tu toho veľa nie je. Ak sa sem chystáte na dovolenku a zábavu, odporúčame ju všetkými desiatimi. Naopak, kultúrnych pamiatok tu nie je veľa.
Pláže sú tu však naozaj nádherné. More je čisté a na vlnách sa dá aj surfovať. Mladí z celého sveta prichádzajú na pláže v Konstanci kvôli festivalu NEVERSEA. To tiež dokazuje, že je to hlavne dovolenková destinácia s veľkým spektrom zábavy.
Používajte opaľovacie krémy pred pobytom na Slnko. Škaredo sme na to po prechádzkach na plaži doplatili.
Už niektoré slovenské regióny sú podľa kategorizácie Európskej únie “menej rozvinuté regióny”. Potom, čo sme videli stav rôznych budov, chodníkov a námestí, si nevieme predstaviť, ako EÚ kategorizuje rumunské regióny.
Avšak, nám sa tu veľmi páčil prístup ľudí. Každý, koho sme oslovili nám po anglicky odpovedal bez problémov. Nie je na škodu naučiť sa pár zdvorilostných fráz po rumunsky. Najviac nás štvalo neustále trúbenie aj na nás, keď sme prechádzali cez prechod. Jednoducho je to veľmi vášnivý národ so skvelým citom k zábave, no krajinu sa oplatí navštíviť najskôr kvôli zábave, nie rozpadnutým pamiatkám.
Dokopy som v Rumunsku minul 95 eur a ani jednu položku sme neplatili v hotovosti, všetko sa dalo platiť elektronicky.
Ďalej pokračujeme navštíviť bulharskú Sofiu, kde nám na hraniciach nebolo všetko jedno. To všetko v dalšom denníku z eurotripu.
