Obec Moravany nad Váhom leží vedľa kúpeľného mesta Piešťany a pýši sa veľmi bohatou históriou. Ku koncu tridsiatych rokov minulého storočia vyoral v miestnom chotári roľník Štefan Hulman akési malé torzo postavy. Bez nôh, bez rúk, bez hlavy a len o veľkosti ôsmich centimetrov. Venoval ho deťom, ktoré sa s ním následne hrávali ako s bábikou. Až neskôr, pred vypuknutím druhej svetovej vojny, si „hračku“ všimol návštevník kúpeľov Bernhard Germann, ktorý na pamiatku roľníka vyfotografoval a obrázky mu potom poslal. Neskôr sa v oblasti započali prelomové výskumy.
V ich čele bol nemecký archeológ Lothar Zotz. Keďže chcel kopať na území cudzej krajiny (Slovenský štát), potreboval povolenie. V Európe už zúrila vojna a dohodnúť sa s vtedajším spojencom nebolo náročné. Vo veci sa angažoval aj sám Heinrich Himmler, veliteľ Waffen-SS, Gestapa a Hitlerov blízky pobočník. Tiež bol však čestným prezidentom nacistickej spoločnosti Ahnenerbe (v preklade Dedičstvo predkov). Jej úlohou bolo dokazovať nadradenosť árijskej rasy a potvrdzovať germánske osídlenie naprieč kontinentom. Himmler teda napísal Vojtechovi Tukovi, predsedovi slovenskej vlády, a požiadal o ho povolenie pre vykopávky. Tuka jasne súhlasil a začalo sa s prácami.
Zotz so svojimi spolupracovníkmi i dobrovoľníkmi z miestnej obce začali kopať na rôznych lokalitách a postupne nachádzali pozostatky po dávnom osídlení. Veľké akcie sa konali dvakrát, a to v roku 1941 a 1943. Nachádzali stopy po príbytkoch, zvyšky nástrojov či kosti pravekých zvierat. Archeológom sa darilo, a tak sa na lokalitu prišli osobne pozrieť Jozef Tiso i Vojtech Tuka. Ich prítomnosť je zvečnená na dobových fotografiách. Dokonca sa kedysi špekulovalo, či Moravany nad Váhom nenavštívil aj samotný Himmler. Neexistujú však žiadne dôkazy potvrdzujúce jeho prítomnosť.
Po niekoľkých rokoch však intenzita prác začala upadať. Nepriaznivá situácia na fronte z pohľadu Nemecka doľahla aj na mieste vykopávky. Sám Zotz musel odísť bojovať a svoje nálezy nechal odviesť do Prahy, odkiaľ sa dostali až do Nemecka. Niektoré z nich zmizli, iné boli zničené a našťastie sa čosi aj zachovalo. Keď však Zotz v roku 1967 zomrel, zobral si do hrobu so sebou aj jedno tajomstvo. Bližšie o ňom napísal vo svojej knihe známy slovenský historik Pavel Dvořák:
Na lokalite Lopata vraj vykopal tridsať až štyridsať centimetrov vysokú Venušu, ktorú bližšie nepreskúmal, ale priamo v hlinenom bloku zakonzervoval sadrovým obväzom a spolu s ostatnými pamiatkami odoslal do Prahy. Od tých čias ju nik nevidel. Ešte aj Zotzove výskumné správy sa vrátili na Slovensko spôsobom, s ktorým sa sotva dalo rátať. Zachovali sa v Himmlerovom archíve, ktorý po vojne zhabali Američania, po rokoch ich odkopírovali a poslali do Európy. V jednej zo svojich správ napísal Zotz celkom jednoznačne:„Je možné, že väčší kus opracovaného mamutieho kla prinesie pri konzervovaní prekvapenie…“ Na toto prekvapenie sa čaká dodnes.
Ani v roku 2021 stále netušíme, či druhá venuša vôbec existovala. Ak áno, bol by to mimoriadne vzácny nález, avšak neexistuje žiadny záznam o tom, kde by sa mohla nachádzať. Ak ju teda ešte nikto nezničil. Možno záhadu strateného pravekého pokladu už nikto nikdy nevyrieši, možno sa artefakt nájde v nejakom dávno zabudnutom archíve.
